IX.skupina FCI - Spoločenské plemená

ČIVAVA

Pôvod: Starobylý. Nálezy hlinených sošiek svedčia o existencii podobných psov u Toltékov, Aztékov a Mayov už niekoľko sto rokov pred naším letopočtom, hoci presnejšie dôkazy chýbajú. Do podoby najmenšieho psa sveta bol formovaný od konca minulého storočia v USA, kde začiatkom tohto storočia aj založili prvý chovateľský klub a spísali štandard.

Popis: Najmenší pes na svete. Lebka hlavy má typický jablkovitý tvar, široké a klenuté čelo, ňucháč krátky, rovný, zužujúci sa. Oči veľké, plné, avšak nevystupujúce, najlepšie tmavé. Uši veľké, široko nasadené, zužujúce sa a na konci mierne zaokrúhlené. Krk stredne dlhý, zľahka klenutý, telo veľmi kompaktné, mierne obdĺžnikového formátu, s rovným chrbtom a hrudníkom, ktorý siaha po lakte, s vtiahnutým bruchom. Nohy suché, relatívne hrubé a svalnaté. Chvost stredne dlhý, vysoko nasadený, smerom ku koncu sa zužuje, nesený veselo a vysoko, nikdy medzi nohami. Srsť dvojakého typu: a) krátkosrstý čivava má srsť hladkú, jemnú, lesklú, priliehajúcu k telu, b) dlhosrstý čivava má srsť dlhú, jemnú, hodvábnu, splývajúcu, so zástavou na chvoste. Na tvári, na hlave a na koncoch nôh krátka. Farba akákoľvek. Veľkosť: Kohútiková výška 15-23 cm, ideálna hmotnosť 1-2 kg.

Charakteristika: Zvedavý a pozorný psík, malý, avšak robustný a pohyblivý. Prekvapivo sebavedomý a nebojácny, nezľakne sa ani mnohonásobne väčších psov. Má poľovné inštinkty.

Zvláštne nároky: Nepatrné rozmery čivavu si žiadajú zvýšenú opatrnosť. Preto nie je vhodný ako spoločník k malým deťom a nemožno od neho požadovať výkony, ktoré sú nad jeho sily: stúpanie po príkrych schodoch, niekoľkohodinové pešie túry a i. Je vhodný iba na chovanie v byte.

Využitie: Spoločenský pes, ideálny pre starších ľudí.

Výskyt: Pomerne rozšírené spoločenské plemeno.

Možná zámena: Hladkosrstú varietu možno zameniť s pražským potkaniarikom, ktorý sa líši typickou farbou, väčšou subtílnosťou a hruškovitým tvarom hlavy.

dlhosrstá ČIVAVA                                      krátkosrstá ČIVAVA