II.skupina FCI - Pinče a bradáče a Molossoidné psy a Švajčiarske salašnícke psy 

HOVAWART

Pôvod: Plemeno vzniklo umelo začiatkom tohto storočia s cieľom znovu vytvoriť starého nemeckého sedliackeho psa. Na chov sa použili nečistokrvné psy, chované na nemeckom vidieku, danej nemecký ovčiak, maďarský kuvas, Gordonov seter, pyrenejský horský pes, leonberger a vari aj newfoundlandský a švajčiarsky salašnícky pes.

Popis: Stredne veľký, mocný a pritom elegantný dlhosrstý pracovný pes. Hlava úmerná telu, nosný chrbát a lebečná dutina rovnako dlhé. Trojuholníkové uši ďaleko od seba siahajú po spodnú čeľusť. Obdĺžnikové telo s rovným a mocným chrbtom a mierne zvažujúcim zadkom, s hlbokým a mocným hrudníkom. Chvost bohato osrstený, ne podľa nálady nad chrbtom alebo zvesený. Srsť nápadne krásna a dlhá, mierne zvlnená, v zlatej, čiernej s pálením alebo (vzácne) v čiernej farbe. Veľkosť: Psy v kohútiku 63-70 cm, suky 58-65 cm pri hmotnosti 25-40 kg.

Charakteristika: Vyrovnaný, skôr pokojnejší, pritom však veľmi pohyblivý, vytrvalý a bystrý pes. Spoľahlivý vnútri rodiny, nedôverčivý voči cudzím ľuďom. Výborný obranár aj stopár.

Využitie: Všestranné pracovné plemeno, schopné skladať bežné skúšky z výkonu. Rodený strážca, spoľahlivý ochranca, dobrý rodinný pes.

Zvláštne nároky: Hovawart bezpodmienečne vyžaduje dobrú výchovu, výcvik, veľa pohybu a zodpovedajúce zamestnanie. Je vhodný na trvalý pobyt vonku. Srsť potrebuje pravidelnú, hoci na čas nie veľmi náročnú starostlivosť.

Výskyt: Najbežnejší je v Nemecku, ale aj u nás bolo odchovaných niekoľko sto jedincov.

Možná zámena: Hovawart plavej farby sa veľmi ponáša na zlatého retrievera, ktorý je však priemerne o 10 cm menší, má hlbšiu hlavu a chvost nesie vo vodorovnej línii, bez zakrútenia na konci.