II.skupina FCI - Pinče a bradáče a Molossoidné psy a Švajčiarske salašnícke psy 

MALÝ HLADKOSRSTÝ PINČ

Pôvod: Vyšiel z tých istých predkov ako pinč, teda zo stredne veľkých psov, používaných predovšetkým na chytanie potkanov a na stráženie. Rozlišovanie jednotlivých foriem podľa veľkosti a kvality srsti sa začalo až od druhej polovice 17. storočia. Oficiálne oddelenie malého hladkosrstého pinča sa však uskutočnilo až na samom konci 19. storočí.

Popis: Malý pes, ktorý však ináč svojím vzhľadom zodpovedá strednému pinčovi. Svalnatý, štvorcového formátu a elegantného držania tela. Hlava pretiahnutá a relatívne mocná, s vysoko nasadenými dopredu sklopenými ušami v tvare písmena V. Chvost vysoko sadený sa skracuje asi na tri články. Srsť krátka, lesklá, hustá. Farba červenohnedá v najrozmanitejších odtieňoch alebo čierna s pálením. Veľkosť: Výška v kohútiku je 25-30 cm.

Charakteristika: Veľmi temperamentný, bystrý a odvážny pes. Neprestajne je v strehu na čokoľvek podozrivé okamžite upozorní a voči cudzím rudom je vonkoncom nedôverčivý. Dobrý strážca. Neváha zaútočiť ako prvý aj oproti súperovi neporovnateľne väčšiemu ako je sám. Reaguje rýchlo, až unáhlene.

Zvláštne nároky: Potrebuje skôr tlmiť ako povzbudzovať, najmä pokiaľ ide o hlas prejavy. Na starostlivosť o srsť, na stravu a na bežnú starostlivosť je nenáročný, nevyhnutne však vyžaduje dôslednú výchovu a výcvik.

Využitie: Tento vo svojej váhovej kategórii univerzálny pes je schopný plniť množstvo najrozmanitejších úloh spoločníka, strážcu, turistu aj športovca. Veľmi vhodný je na súťaže miniagility.

Výskyt: Prv bol oveľa bežnejší ako dnes. V strednej Európe, vrátane našej republiky patrí medzi pomerne bežne chované plemená.